O knihe

Po smrti cisárovnej Márie Terézie nastúpil na trón Jozef II. a nastalo desaťročie dramatických zmien v monarchii. Cisár odstránil nevoľníctvo, priniesol Tolerančný patent a nemčinu ako úradný jazyk, ale priniesol aj mnoho iných radikálnych noviniek. Oslobodil kníhtlač a knižný obchod od silného tlaku cenzúry. Neurobil to však pre naplnenie ideálu slobody prejavu. Chcel, aby knižný trh – ako rovnocenné hospodárske odvetvie – prispel k zlepšeniu ekonomickej bilancie monarchie. Zároveň sa domnieval, že programovým šírením textov o obsahu a o význame reforiem bude občana vzdelávať, pretože ho v rámci osvietenských ideálov považoval za vzdelateľného a premýšľajúceho. Všetko však dopadlo trochu inak...

Monografia vznikla ako výsledok niekoľkoročného pramenného výskumu. Voľne nadväzuje na predchádzajúce diela autorky o tereziánskej cenzúre a o vydavateľskom živote v 18. storočí. Má však ambíciu priniesť ešte niečo viac – interdisciplinárny kultúrno-historický prístup vedúci k zamysleniu sa o skutočnej, demytologizovanej úlohe typografickej kultúry v civilizácii.

V dejinách sú etapy, na pozadí ktorých možno kontrastne vnímať aj javy pripomínajúce súčasnosť – naše médiá, našich autorov a náš pohľad do regálov kníhkupectiev. Jozefinizmus je práve takou dobou – pestrou panorámou javov a postáv, plnou paradoxov a čara nechceného. Kníhkupci, tlačiari, vydavatelia, spisovatelia, pamfletisti a ich cenzori pomáhajú odkrývať, ako fungovalo najdôležitejšie komunikačné médium novoveku a zároveň nás vedú k úvaham o slobode ako spoločenskej fikcii, ktorú zrodilo osvietenstvo.