Terminológia (A-Z)

A

akrostych

• Báseň alebo verš, v ktorej prvé alebo posledné písmená alebo slabiky udávajú meno autora knihy, jej názov, často aj rok napísania alebo vytlačenia knihy.

aprobácia (z lat. aprobatio)

• Povolenie na vytlačenie rukopisu udelené cenzorom a vytlačené v úvode knihy. Niekedy ako „Imprimatur“ alebo „Facultas“.

B

bloková kniha

• Vznikli v etape prechodu medzi rukopisnou a tlačenou knihou. Text a obrázok, ktorý bol dominantný, sa vyhĺbili do drevenej dosky, z ktorej sa odtlačili. Jednolisty sa často prilepovali chrbtom k sebe a vznikol „blok“.

D

dedikácia

• ...

dotlač

• Neoprávnené („pirátske“) vydanie (knihy, kalendára a pod.), často s falošným impresom.

drevorez

• Najstaršia grafická technika. Obraz vzniká tlačou z výšky, vyrezaný do hladkej hruškovej alebo čerešňovej dosky, rezanej po dĺžke vláken. V Oriente bol známy v štvrtom storočí a do Európy prešiel na začiatku 13. storočia. Jeho vývin urýchlilo v 15. storočí kníhtlačiarstvo, ktoré ho povznieslo na umeleckú techniku rovnocennú maľbe.

drevoryt (xylografia)

• Vyvinul sa v 18. storočí. Podkladom je hladká doska vytvorená z kúskov dreva naprieč rezaného, do ktorej sa ryje mediryteckými rydlami.  Použivala sa až do 80. rokov 19. storočia, kedy drevoryt v knihe dominoval.

E

exlibris

• Knižná značka (z lat. ex libris – z kníh), označenie majiteľa kníh (aj inštitucionálneho). Môže mať aj rukopisnú podobu, ale najčastejšie sa vyskytuje vo forma malých grafických listov s menom majiteľa, ktoré sa vlepujú na vnútornú stranu prednej dosky od konca 15. storočia.

explicit

• Označenie pre súhrn údajov o diele umiestnených na konci rukopisných a niekedy aj prvých tlačených kníh. Obsahuje spravidla meno pisára (tlačiara), miesto a dátum vzniku knihy (napísania, vytlačenia), údaje o autorovi a obsahu diela. Termín (z lat. explico—rozvinúť) je pozostatkom vývojovej etapy, v ktorej knihy mali formu zvitku (papyrusového) a pri jeho roztočení boli tieto údaje k dispozícii ako prvé.

F

falošné impresum

• Je výsledkom snahy tlačiara zabrániť zverejneniu informácii a vlastnej zodpovednosti za vznik tlače, miesta a roku vydania tlače. Vzniká, ak  sa v imprese neuvedie miesto, v ktorom bolo dielo v skutočnosti vytlačené, ale názov iného existujúceho alebo neexistujúceho miesta vydania.

frontispice

• Ilustrácia umiestnená pred titulným listom, často obsahuje portrét autora.

CH

chronogram

• Text, v ktorom výrazne vytlačené veľké písmená symbolizujú rímske číslice. Sčítanie ich hodnoty udáva napr. rok vydania, ak chronogram zastupuje tento údaj v imprese.

chronostych

• Chronogram v umiestnený vo veršoch alebo v básni.

I

iluminácia

• Knižná ilustrácia v stredoveku. Maliarska výzdoba iniciál a marginálií. Ich zhotoviteľmi boli špecializovaní umelci – iluminátori.

impresum

• Vydavateľské údaje na titulnom liste: miesto vytlačenia, tlačiar alebo vydavateľ a rok vydania.

incipit

• Začiatok textu v stredovekých rukopisných kódexoch, formulka, ktorou sa začínal text (incipit liber – začína sa kniha). Po tejto formulke spravidla obyčajne nasledoval názov diela, prípadne údaje o autorovi.

inkunábula

• Tlačená kniha pochádzajúca z počiatočného obdobia existencie kníhtlače, t. j. cca 1450-1500.

J

jezuiti

• Cirkevná rehoľa, ktorú v r. 1534 založil Ignác z Loyoly. Dal rádu stanovy a disciplínu založenú na bezvýhradnom plnení rozkazov predstaveného rádu. Stali sa hybnou silou katolíckej protireformácie v 16. a 17. storočí. Boli aktívni aj v misijnej činnosti v zámorských krajinách. Venovali sa výchove mládeže, zriaďovali univerzity a školy stredného typu. Rád rozpustil v roku 1773 pápež Klement XIV. V roku 1814 ho obnovil pápež Pius  VII. Do Uhorska prišli na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha v r. 1561 a usídlili sa v Trnave, ktorá bola  ich centrom počas celého feudalizmu. Svoje rezidencie mali aj v ďalších slovenských mestách.

K

Kráľovská miestodržiteľ-ská rada

• Inštitúcia miestodržiteľa v Uhorsku. Natrvalo začala pôsobiť v roku 1526, pretože uhorskí králi z habsburskej dynastie sídlili mimo územia kráľovstva. Do jej kompetencie patrila verejná správa, súdnictvo a financie, bola nadriadenou ustanovizňou stoliciam a slobodným kráľovským a banským mestám (lat. Consilio locumtenentialis regia, v textoch skratka KMR).

kódex

• Forma knihy, ktorá vznikla v období neskorej antiky a nahradila papyrusový a pergamenový zvitok. Je zložený z jednotlivých listovateľných strán a spevnený väzbou. V súčasnosti sa tento termín používa na predovšetkým na označenie stredovekých rukopisov knižného charakteru.

kolofón

• V ranej tlačenej knihe, najmä v inkunábulách, zakončenie textu obsahujúce názov knihy, údaje o jej autorovi, mieste a dátume vytlačenia, typografovi a pod. Predchodca tiráže v dnešnej knihe.

L

lept

• Grafická technika, pri ktorej ilustrácia vzniká vyrývaním obrazu do medených alebo zinkových dosiek pokrytých vrstvou vosku alebo asfaltu a leptaním (chloridom železitým, kyselinou sírovou  a pod., do ktorých sa doska namáča). Najväčší rozmach dosiahol v 17. storočí.

litografia (kameňotlač)

• Tlač kresieb z litografického kameňa. Kresba vzniká pomocou mastného litografického tušu alebo kriedy. Zaleptaním kyselinou dusičnou vo vodnom roztoku arabskej gumy sa preparuje povrch kameňa tak, že ak je stále vlhký, odpudzuje mastnú tlačovú farbu na miestach nepokreslených, kým miesta pokreslené ju príjímajú.

medirytina

• Grafická technika tlače z hĺbky. Matrica vzniká rytím línii a plôch do medenej dosky. Vznikla okolo roku 1440 a v tlačenej knihe sa používala najmä 16.-18. storočí.

O

oceloryt

• Obdoba medirytiny, pričom podkladom je oceľová doska. V knižnej ilustrácii sa rozšíril po svojom vynájdení v roku 1830.

P

palimpsest (codex rescriptus)

• Pergamen alebo papyrus, na ktorom bol pôvodný text zmytý alebo zoškriabaný a bol naň napísaný nový text. Pôvodný text je možné zobraziť chemickými, fotografickými alebo röntgenovými metódami.

papyrus

• Egyptská šachorina, z ktorej sa v staroveku vyrábal písací materiál. Dalo sa naň písať farbou a atramentom. Nepotrebný text sa odstraňoval vodou.

pergamen

• Suchá a vyčistená oslia, ovčia alebo kozia koža. Používal sa predovšetkým ako písací materiál (v strednej Európe až do polovice 13. storočia), ale aj ako materiál pri viazaní kníh.

pietizmus

• ...

prenumerácia

• Spôsob financovania vydania knihy. Výrobné náklady sú pokryté alebo čiastočne pokryté prostredníctvom platieb záujemcov o vydanie, ktorí si predplatia výtlačky (niekedy aj subskripcia). Zoznamy subskribentov či prenumerantov sa niekedy objavili v úvodných častiach, či v závere takto financovaného vydania.

prohibitum

• Zakázaná kniha, spravidla obsiahnutá v indexe zakázaných kníh.

promočná tlač (promočné vydanie)

• Vydanie informujúce o dišputácii alebo získaní titulu na univerzite. Má dve základné podoby (1. samostatné vydanie s autonómnym titulným listom, 2. pripojenie promočných informácií k inému vydaniu formou novej verzie titulného listu doplneného informáciami o promočnom akte a prídavku obsahujúceho zoznam absolventov alebo tzv. tézy.

protireformácia

• Cirkevno-politické hnutie v 16.-18. storočí. Orientovalo sa na zastavenie šírenia reformácie a obnovu katolíckej cirkvi. Organizovala ho pápežská kúria a cirkevná hierarchia spolu s panovníkmi katolíckeho vierovyznania. Začiatok protireformácie v Uhorsku je spojený s menom s pôsobením ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha. V polovici 16. storočia povolal do Uhorska jezuitov, ktorí významnou mierou prispeli k úspechu protireformačného zápasu.

proveniencia

• Pôvod knihy, vlastnícke záznamy, značky a pečiatky inštitucionálnych a individuálnych vlastníkov.

R

Ratio educationis

• Školská reforma Márie Terézie schválená 22. augusta 1777. Reforma vytvorila jednotnú školskú sústavu od základných škôl až po univerzitu. Systém obsahoval študijný a disciplinárny poriadok, normy pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu.

reformácia

• Cirkevné hnutie v Európe v 16. a 17. storočí zamerané proti monopolu katolíckej cirkvi a pápeža v duchovnej oblasti života spoločnosti. Obsahovala i sociálne a politické prvky. Mala charakter náboženského boja, chcela obnoviť cirkev na nových princípoch. Položila základy protestantizmu spätého s vystúpením Martina Luthera v r. 1517 v Nemecku. Na Slovensko prenikli myšlienky reformácie v prvej polovici 16. storočia.

rekatolizácia

• V období protireformácie spôsob obracania (prestupu) obyvateľstva protestantského vierovyznania na katolícku vieru, pri ktorom sa používali násilné metódy. Nastala začiatkom 17. storočia a svoj vrchol dosiahla v rokoch 1659-1681, keď protestantom odobrali 888 kostolov a zlikvidovali početné cirkevné zbory.

S

signet

• Značka tlačiara alebo vydavateľa na titulnej alebo poslednej strane tlačenej knihy.

skriptor

• Špeciálne pripravený pisár, ktorý v starovekých a stredovekých pisárskych dielňach  - skriptóriach - odpisoval knihy.

skriptórium

• Pisárska dieľňa, v ktorej sa v staroveku a stredoveku odpisovali, iluminovali a a často aj viazali knihy. Najčastejšie bola umiestnená v kláštore, ale pracovať mohla aj v rámci iných inštitúcií, napr. mestských magistrátov, škôl, univerzít a pod.

subskripcia

• pozri: prenumerácia

supralibros

• Značka majiteľa knihy vyrazená na vonkajšej časti (najčastejšie koženej) knižnej väzby. Môže obsahovať podobizeň majiteľa knihy alebo jeho heraldický znak s textom, najčastejšie však iniciálky mena a rok zaobstarania knihy, či jej zviazania.

T

Tridentský koncil

• Cirkevný snem rímsko-katolíckej cirkvi. Konal sa v rokoch 1545-1563. Bol zvolaný na podnet Karola V., ktorý chcel v záujme svojej politiky v rímskonemeckej ríši docieliť dohodu medzi katolíkmi a protestantami. Na sneme však prevážili tendencie zamerané proti radikálnym reformám v rímsko-katolíckej cirkvi a koncil tak vytvoril podmienky pre nástup celoeurópskej protireformácie na konci 16. a na začiatku 17. storočia.