Regule Tridentského indexu (Regulae Tridentinae)

Slovenský preklad podľa: Reusch, 1883-1885, s. 330-341; Sacrosancti et oecumenici concilii tridentini, 1765, s. 305-310.

1. Všetky knihy, ktoré boli pred rokom 1515 pápežmi  alebo koncilmi zavrhnuté a nie sú v tomto indexe, treba  tiež považovať za zakázané.
2. Knihy tých heretikov, ktorí po spomenutom roku herézy vynašli alebo k nim podnecovali alebo boli vodcami kacírov ako Luther, Zwingli, Kalvin, Balthasar, Pacimontanus, Schwenckfeld a pod. sú všetky bez výnimky zakázané.
Od ostatných kacírov sú zakázané len knihy pojednávajúce o náboženstve. Tie, ktoré nepojednávajú o náboženstve, môžu byť povolené po tom, čo sú posúdené a odobrené katolíckym teológom na rozkaz biskupa a inkvizítora.
Aj v katolíckom duchu napísané knihy od takých autorov, ktorí neskôr upadli kacírstva a od takých, ktorí sa vrátili do lona cirkvi, môžu byť povolené, keď sú odobrené teologickou fakultou katolíckej univerzity alebo rímskou inkvizíciou.
3. Preklady starších, aj cirkevných spisovateľov (cirkevných otcov a pod.) od autorov I. triedy, ak neobsahujú nič proti učeniu, sa povoľujú.
Preklady Starého zákona pochádzajúce od autorov I. triedy môžu byť povolené učeným a pobožným mužom spomedzi biskupov, ale len ako vysvetlivky Vulgaty pre pochopenie sv. písma a nesmú byť používané ako biblické texty. V žiadnom prípade ale nemôžu byť povolené preklady Nového zákona, pretože ich čítanie môže priniesť čitateľom málo úžitku, ale veľké škody.
Keď sú spojené s takýmto prekladom Starého zákona alebo s Vulgatou poznámky autorov I. triedy môžu byť povolené zbožným a učeným mužom potom, čo boli zásahom teologickej fakulty alebo rímskej inkvizície odstránené podozrivé miesta. To platí špeciálne o tzv. Biblii Vatabla. Z biblie Isidora Claria musí byť odstránený predslov a prologomena. Tento text však nemôže byť považovaný za text Vulgaty.
4. Skúsenosť učí, že keď je povolené čítanie biblie v národnej reči všetkým bez výnimky, vzniká z toho vďaka nerozumnosti ľudí viac škody ako úžitku, preto má byť v tomto ohľade rozhodujúci posudok biskupa alebo inkvizítora. 
Čítanie biblie v preklade do národného jazyka pochádzajúce od katolíckeho autora môže byť povolené po porade farára alebo spovedníka a len v prípade, keď je zjavné, že nemôže priniesť žiadne škody, ale zväčšenie viery a zbožnosti. Toto povolenie musí byť udelené písomne. Kto vlastní, alebo číta bibliu v národnom jazyku bez takéhoto povolenia, nebude zbavený svojich hriechov, pokiaľ ju neodovzdá biskupovi. Kníhkupci, ktorí predávajú alebo všelijako zaobstarávajú také biblie v národnom jazyku, ktoré boli vydané bez povolenia, budú odsúdení na trest, ktorý je závislý od závažnosti priestupku. Ani duchovní nesmú čítať takéto texty bez povolenia ich nadriadených.
5. Knihy kacírov, v ktorých ich autori zhŕňajú výroky iných a neprinášajú žiadne alebo len málo vlastných myšlienok ako sú slovníky, konkordancie, apopthegmena, indexy a pod. môžu byť povolené, ale predtým musia byť vyčistené biskupmi a inkvizítormi s pomocou katolíckych teológov.
6. O knihách v národných jazykoch, ktoré pojednávajú o sporných otázkach medzi katolíkmi a kacírmi platí to isté, čo o biblii v národnom jazyku. Knihy, ktoré v ľudovom jazyku pojednávajú o spôsobe, ako dobre žiť, správne rozmýšľať, spovedať sa a o podobných veciach, ako aj kázne v národných jazykoch, pokiaľ obsahujú správne učenia, nie sú zakázané. Ak boli knihy doteraz v nejakom štáte alebo provincii zakázané, pretože obsahovali niečo, čo nie je vhodné na čítanie všetkých bez rozdielu, tak môžu byť povolené, pokiaľ je ich autorom katolík potom, čo budú opravené biskupom alebo inkvizítorom.
7. Knihy, ktoré vykladajú alebo učia o veciach oplzlých a obscénnych a ktoré škodia nielen viere, ale aj morálke, sú úplne zakázané a tí, ktorí ich vlastnia, musia byť biskupom prísne potrestaní. Staré knihy pohanov môžu byť povolené pre krásu a eleganciu jazyka, ale nesmú byť použité pri vyučovaní.
8. Knihy, ktorých hlavný obsah je dobrý, do ktorých je ale popritom vsunuté niečo, čo smeruje ku kacírstvu, bezbožnosti, veštectvu alebo poverčivosti môžu byť povolené potom, čo budú na príkaz rímskej inkvizície vyčistené katolíckym teológom. To isté platí o predslovoch, zhrnutiach alebo vysvetlivkách, ktoré sú pripojené zavrhnutými autormi k nezavrhnutým spisom, ktoré budú môcť byť  v budúcnosti vytlačené len vo vylepšenej podobe.
9. Všetky spisy o geomantii, hydromantii, aeromantii, pyromantii, onomantii, chiromantii, nekromantii alebo spisy, ktoré obsahujú svätokrádež, travičstvo, veštectvo alebo magické zaklínadlá, sú úplne zavrhnuté. Biskupi musia dávať pozor na to, aby neboli čítané a prechovávané astrologické knihy, traktáty, súpisy predpovedajúce budúcnosť alebo náhodné udalosti alebo také deje, ktoré závisia od ľudskej vôle. Povolené sú posudky napísané na podporu lodnej dopravy, poľnohospodárstva a lekárstva.
10. Pri vydávaní kníh musia byť dodržiavané ustanovenia lateránskeho koncilu. Vzhľadom k tomu majú byť v Ríme tlačené knihy preskúmané vikárom pápeža a magistrom svätej rezidencie alebo osobou, ktorú určil pápež, knihy, ktoré majú byť vytlačené na iných miestach biskupom alebo ustanoveným cenzorom a inkvizítorom a na základe podpisu bez odkladania aprobované. Jeden autorom podpísaný odpis knihy, ktorá má byť vytlačená, musí zostať v rukách cenzora.  Autori kníh, ktoré vyšli bez aprobácie, budú potrestaní tým istým trestom, aké boli na lateránskom koncile určené pre tlačiarov. Kto takéto knihy vlastní, alebo číta, bude potrestaný rovnako ako ich autori. Aprobácia sa udeľuje písomne a má byť vytlačená na prednej strane knihy.
Nad tlačiarňami a kníhkupectvami vykonávajú dozor osoby určené biskupom a inkvizítorom. Kníhkupec musí mať jeden exemplár súpisu u neho vydaných kníh podpisaný týmito osobami a nesmie predávať knihy, na ktoré nemá povolenie. Dozor vykonávajúcim osobám je treba podať správu o knihách privezených do mesta. Takéto importované knihy nesmie nikto predávať ani požičiavať, jedine v prípade, že ide o knihy, ktoré sú všeobecne povolené. Dedičia a vykonávatelia závetov majú zanechané knihy alebo ich súpis predložiť spomenutým osobám, skôr ako ich použijú alebo odovzdajú iným. Kto poruší tieto ustanovenia bude potrestaný stratou kníh alebo iným trestom stanoveným podľa miery priestupku.
Čo sa týka kníh, ktoré otcovia tridentskej komisie preskúmali a prečistili, alebo ktorých prečistenie nariadili, prípadne povolili ich ďalšie vydanie len pri splnení určitých podmienok, majú kníhkupci a ostatní sledovať všetky ich nariadenia. Záleží na vôli biskupa alebo generálneho inkvizítora, či budú také knihy, ktoré sa zdajú byť pre tieto ustanovenia prijateľné, zakázané, ak to budú považovať za účelné z hľadiska štátu, provincie alebo diecézy. Zoznam kníh, ktoré boli vyčistené komisiou a zoznam osôb, ktorým bola táto úloha pridelená, má byť odovzdaný sekretárom notárovi rímskej inkvizície.
Nakoniec sa pripomína všetkým veriacim, aby neprechovávali a nečítali žiadne knihy zakázané regulami tohoto indexu. Ten, kto vlastní, alebo číta knihy kacírov alebo autorov zakázaných kvôli podozreniu z kacírstva alebo falošného učenia, bude exkomunikovaný. Kto vlastní, alebo číta spisy, ktoré boli zakázané pre iné dôvody, dopúšťa sa smrteľného hriechu a bude potrestaný podľa rozhodnutia biskupa.