List Mateja Bela Augustovi Hermanovi Franckemu

31. 10. 1720

(podľa: PAVELEK, Juraj: Listy Mateja Bela. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 83-84.)

Matej Bel osvetľuje svoj zámer vydať Bibliu v českom jazyku Augustovi Hermanovu Franckemu, profesorovi teológie v Halle, svojmu bývalému učiteľovi.

Najctihodnejší a najvynikajúcejší pane, najváženejší otec v Kristu!

Skutočnosť, že si láskavo prijal Záskalického, ktorého som ti odporúčal, bezpečne mi poskytla nový dôkaz o Tvojej náklonnosti ku mne i k môjmu národu. K tomu, aby so ťa teraz obťažoval ma primäla správa, rozšírená po našom Uhorsku, že sa totiž usiluješ o to, aby sa mohla znovu vytlačiť česká biblia podľa prekladov Bratov,¹ ktorá by slúžila pozostatkom široko-ďaleko roztratených českých cirkví, no predovšetkým slovenskému národu, usadenému v Uhorsku.

Je tomu desať rokov, čo ma priatelia, ktorým leží na srdci spása tohto národa, povzbudzovaním pohli k tomu, aby som preklad českých Bratov prezrel a porovnal s pravosťou originálu. Keď som toto s potešením robil, zistil som, že medzi európskými prekladmi, ktoré som mohol čítať a ktorým som mohol rozumieť, tento preklad českých Bratov si určite zaslúži prvé miesto. Takú veľkú starostlivosť mu tí mužovia venovali. Predsa sa však stalo, keďže sa priveľmi pridŕžali svojich hypotéz, že viaceré miesta prekrútili.

Preto som usúdil, že sa treba podobrať na napravenie nie tak celého prekladu, ako práve tých výrokov Písma, v ktorých kalvíni hľadajú oporu. Lenže keď nádej na nové vydanie časom zanikla, vzdal som sa tejto práce.

Keď však počúvam, že Ty, boží muž, po viac ráz opakovanom vydaní kanšteinskej biblie celý si oddaný tomu, aby si mohol tiež tento národ v takom veľkom jeho nedostaku obdariť a osvietiť božím slovom, nemohol som na stále a opätované napomínia priateľov nepripustiť, aby som ti o tejto veci nevyjadril svoju mienku. Predovšetkým teda: Český text najlepšieho vydania, ktoré je to takzvaného fóliového formátu, treba celkove zbaviť ani nie tak tlačových chýb, ktorých je veľmi málo, ale čo je hlavné, s úzkostlivou starostlivosťou kalvinizmov.

Ďalej sa bude treba postarať o krajšie typy písma: tie totiž, ktorými sú vytlačené Nový zákon² a Arndove Knihy o pravom kresťanstve, jednak nie sú dosť úhľadné, jednak sotva budú alebo vôbec nebudú súce na vytlačenie päť alebo šesť tisíc výtlačkov. Mne sa veru vždy zdal na tieto použitia najvhodnejší ten nový druh typov, ktorým sa obyčajne tlačí kanšteinská Biblia (a to aj formátom knihy).

Ďalej sa treba postarať o to, aby korektori boli pozorní, lebo český pravopis je ťažký pre mnohé háčky a časté striedania písmem. Keby sa im totiž nevenovala pozornosť, bolo by sťažené čítanie tejto reči najmä jednoduchým ľuďom. Bude sa treba usilovať predovšetkým o to, aby najužitočnejšia námaha nevyšla nazmar pre chyby tlače.

Napokom sa bude treba obhliadnuť, nakoľko to bude možné, aj po čistejšom papieri. Lebo onen obyčajný rýchlo sa ničí, tým ľahšie v rukách ľudu, ktorý zvyčajne nevenuje knihám veľkú starostlivosť.

Toto som ti najctihodnejší muž chcel, ba bol povinný napísať, pretože si viacerými vzťahmi zapojený do záležitosti najsužovanejšieho národa. Ty teda túto moju odvahu ako to máš vo zvyku prijmi a daj mi čo najskôr správu o okolnostiach tohto podujatia.

Bud zdravý Ty i Tvoji najctenejší kolegovia! A pamätaj na mňa v modlitbách.

Buď zdravý!

V Bratislave dňa 31. októbra 1720.

Najúslužnejší ctiteľ Tvojho najctihodnejšieho mena 

Matej Bel,

duchovný bratislavských nemeckých evanjelikov.